Zuzka a Brigita

Odkedy si pametam mi v mojom živote chýbal psi parťák. I keď sme u starých rodičov stále nejakého psíka mali nebolo to ono nebol to ten môj. Po dlhých konzultáciách doma sme sa dohodli, že psíka budeme mať až keď sa presťahujeme do domu.

Čas plynul a psík stále neprichadzal. V roku 2015 som nastúpila na vysokú školu v odbore fyzioterapia a od začiatku som vedela, že v budúcnosti chcem ku práci využívať i psíka. Moje čakanie bolo veľmi dlhé ale nakoniec som sa dočkala.

Roku 2017 pred letnými prázdninami sme začali vyberať nášho psieho parťáka. Po dlhých dňoch a veľa slzách som sa rozhodla že už psíka nehľadám a nechám tomu voľný priebeh, veď predsa neplánovane veci bývajú najkrajšie. A ako by to tak aj malo byť, pretože deň na to som našla inzerát a o mesiac sme už mali doma malú hnedú guličku. Čas plynul rýchlo a za spoločný rok a pol sme si prežili veľmi veľa.

Štúdium fyzioterapie sme s priateľom ukončili v roku 2018 a začali riešiť čo ďalej. Rozhodli sme sa pre blízke zahraničie (Česku republiku), za čo mu veľmi ďakujem lebo bez neho by sa toto asi nikdy nestalo a bolo to jedno z našich najlepších spoločných rozhodnutí. Veci boli nadviazané jedna na druhú. Susedou nám náhodou okolností bola mali Pani Jana Kašparová. Cez ňu sme sa spoznali s Katkou. Katka nás na kurze canisterapie ( kde sme mimochodom spoznali úžasných ľudí) pripravovala na skúšky, ktoré sme 2.6.2018 úspešne ukončili, za čo jej patrí veľká vďaka. Canisterapia sa nám veľmi zapáčila, no naša cesta pokračovala ďalej.

Po roku práce v CZ sme sa prihlásili opäť do školy. To však nemenilo nič na tom, že chceme canisterapiu vykonávať, či sa v buducnosti vrátiť späť do Česka. Aj preto sme sa s radosťou začlenili do spolku animaltherapy a dúfame, že ich budeme dobre reprezentovať v Česku i na Slovensku.

Zuzka.jpg

Zuzka 1.jpg

Zuzka 2.jpg

Zuzka 3.jpg